Gruzínsko – Tbilisi, Mtskheta, Kutaisi

november 2014
Letenky do Gruzínska môžete vyhľadať/rezervovať napríklad tu.
Budapešť - Kutaisi, Wizzair - 34 eur / spiatočne / osoba
Hope Guest House Tbilisi - 48 eur / 2 osoby / 2 noci
Guest House Rioni Kutaisi - 16 eur / 2 osoby / 2 noci
Bratislava - Budapešť, Eurolines - 5 eur / osoba
Kutaisi - Tbilisi, Georgian Bus - 9 eur / osoba
Tbilisi - Mtskheta - Tbilisi, bus 1 eur / osoba
Praktické informácie:
Gruzínsko Gruzínsko
Tbilisi

Hlavné mesto

Gruzínske lari (GEL)

Mena používaná v krajine

Typ CTyp C
Typ FTyp F

Využívané typy zásuviek

+ 2 hodiny oproti slovenskému letnému času; + 3 hodiny oproti slovenskému zimnému času

Časový posun

Na návštevu Gruzínska je potrebný platný cestovný pas.

Cestovný dokument, víza

Návšteva Gruzínska je možná celoročne. Na západe krajiny je mierne teplá a vlhká klíma; na východe sú len malé množstvá zrážok. Ak sa do Gruzínska chystáte za turistikou, tak výborný čas na návštevu je leto, kedy sa teploty pohybujú od 20 do 30°C. Príjemné počasie je aj na jar a na jeseň s teplotami od 10 do 20°C výborné na spoznávanie miest. Zimy bývajú chladné s priemronými teplotami okolo 3°C a snehom.

Cestovné obdobie

Gruzínčina

Úradný jazyk

Návštevu Gruzínska som mal v pláne už dlhšie. Vlastne hneď odkedy tam začala lietať nízko nákladová letecká spoločnosť WizzAir z poľských Katovíc. Len som čakal na vhodnú príležitosť a lacné letenky. No keď tento rok oznámil WizzAir lety do Gruzínska aj z Budapešti, už som sa tým začal vážnejšie zaoberať a reálne som nad návštevou Gruzínska uvažoval. Potom prišiel WizzAir na desiate výročie s akciou, kedy leteli dvaja za cenu jedného a už ostávalo len nájsť vhodný termín. Predĺžený víkend v novembri, kedy by na cestu stačil len jeden deň dovolenky z práce bol ideálny a tak dve spiatočné letenky za 72 € boli rezervované.

 

Plánovanie cesty

 

Ako tradične, potom začalo všetko možné plánovanie. Čistého času sme mali celé tri dni, a tak to bolo treba čo najlepšie naplánovať, aby sme toho videli čo najviac. Z Bratislavy do Budapešti sme rezervovali v predstihu autobusové lístky s EuroLines za 5 €. Nakoniec sme sa rozhodli, že hneď po prílete do Kutaisi sa presunieme do  Tbilisi a tam strávime dva dni a dve noci s tým, že odtiaľ zájdeme na výlet do Mtskhety. Jeden deň si potom necháme na presun späť do Kutaisi, prehliadku Kutaisi a presun na letisko. O ubytovanie v Tbilisi nie je núdza. Prevažujú tu hlavne guesthousy a ubytovania v súkromí, ktoré sú tak ako všetko v Gruzínsku veľmi lacné. V Tbilisi sme si rezervovali jednoduchý Hope Guesthouse na dve noci za 48 € pre dve osoby, v Kutaisi sme zasa zobrali Guest House Rioni na jednu noc za 18 € pre dvoch.

 

Cesta do Gruzínska

 

Z Budapešti do Kutaisi odlietame až večer o 22:50, no už pred obedom smerujeme z Bratislavy do Budapešti, aby sme mali ešte pár hodín aj na prechádzku Budapešťou. Na letisko prichádzame približne dve hodiny pred odletom. Je už takmer prázdne a ani sa nečudujem, lebo na dnešný deň už na tabuli odletov svietia asi len dva lety. Online check-in máme spravený, a tak len prechádzame kontrolami a po oznámení nášho gatu pokračujeme na pasovú kontrolu. Odlietame približne na čas a na moje prekvapenie je lietadlo takmer plné. Nečakal som, že bude letieť toľko ľudí. Čo som si všimol, tak najväčšie zastúpenie majú asi Gruzínci letiaci domov, potom Česi a Slováci. Najmenej je tam asi Maďarov. Let je kľudný, no veľmi si ho neužívam. Snažím sa zaspať, no veľmi sa mi to nedarí, a tak sa len vrtím na sedačke.

 

Do Kutaisi prilietame o 04:50 miestneho času, takže načas. Hneď ideme na pasovú kontrolu, kde dostaneme pečiatku do pasu. Odtiaľ smerujeme k stánku autobusovej spoločnosti Georgian Bus. Tu sa dajú kúpiť autobusové lístky napríklad do Kutaisi alebo Tbilisi. Celkom sa mi páči, že nám tu rovno dajú aj mapku Tbilisi a Kutaisi aj informácie o ceste späť. Cena lístka do Tbilisi je 20 GEL a je možné platiť kartou alebo si zameniť peniaze v zmenárni a platiť v hotovosti. Pôvodne sme si chceli peniaze vybrať v bankomate, ale na tomto letisku žiadny nie je, tak platíme kartou. Odchody autobusov Georgian Bus sú naplánované presne podľa príletov lietadiel, takže vždy po nejakom prílete idú autobusy každým smerom. Pri východe z letiska je množstvo taxikárov, ktorí sa nás snažia dostať do taxíka a i keď im vravím, že mám kúpený lístok na autobus, sú neodbytní. Dva autobusy smerujúce do Tbilisi sú odstavené napravo od letiska, a tak do jedného z nich hneď nastupujeme. Chvíľu ešte čakáme, kým sa autobusy zaplnia a potom už smerujeme do Tbilisi. Väčšinu cesty prespávame a asi v polovici máme prestávku pri obchodíku a toaletách, no my zatiaľ nemáme gruzínske lari, tak nič nekupujeme. Asi po štyroch hodinách jazdy prichádzame na Freedom Square do hlavného mesta Gruzínska - Tbilisi.

 

Tbilisi - mix starého a nového

 

V Tbilisi som čakala všeličo len nie supermodernú architektúru. Miešajú sa tu novučičké stavby so stáročnými kostolmi a polorozpadnutými domkami. Najprv hľadáme bankomat a vyberáme gruzínske Lari. A potom už smerujeme za poznaním mesta. Najprv sa ideme pozrieť k modernému mostu Mostu Mieru a neďalekému kostolíku Sioni. Hladina rieky je úplne kľudná, a tak sa most pekne odráža na hladine. Moderná oceľovo-sklenená konštrukcia mostu akoby ani nepasovala do starého mesta Tbilisi. Prechádzame mostom do Rike parku. Park je pekný, je tu množstvo lavičiek, lanovka, fontána a zaujímavá stavba Tbilisi Concert Hall and Exhibition Centre. Táto veľmi moderná budova vyzerá ako delo a v súčasnosti je vo fáze dokončovania. Na kopčeku nad parkom je možné vidieť prezidentský palác.

 

Most mieru

Most mieru

 

Z parku smerujeme po schodoch na kopec, odkiaľ je výhľad na staré mesto a park s lanovkou. Pomaly pokračujeme ku kostolíku Ejmiatsin Armenian Church a odtiaľ k najväčšej katedrále Tsminda Sameba. Gruzínsko bola jednou z prvých krajín na svete, ktoré prijali kresťanstvo už v 4. storočí a preto sa tu nachádza strašne veľa kostolov a katedrál. Niektoré z nich sú staré stovky rokov, iné sa postavili len nedávno, ale sú na nerozoznanie od tých stáročných. Táto obrovská katedrála vyzerá ako keby bola poriadne stará, no v skutočnosti bola dokončená len v roku 2004 po desiatich rokoch stavby. Začali ju stavať v roku 1994 po skončení sovietskej okupácie ako symbol náboženského znovu obrodenia. Katedrála je obrovská a nádherná a v čase našej návštevy je tu aj množstvo ľudí.V katedrále, tak ako aj vo väčšine kostolov v Gruzínsku si musím zahaliť ramená aj hlavu, preto je dobré mať so sebou šatku, ktorú si cez seba prehodím.

 

Katedrála Tsminda Sameba

Katedrála Tsminda Sameba

 

Od katedrály sa uličkami vraciame znova do Rike parku, kde si sadáme na chvíľu na čaj. Potom ideme k stanici lanovky, kde kupujeme za 2 lari kartu. Na túto kartu dobijeme kredit, ktorým je možné platiť za lanovku, MHD alebo metro. Vyvážame sa lanovkou na kopec nad mestom, kde sa nachádzajú zrúcaniny pevnosti Narikala, ktorá bola dlho sídlo gruzínskych panovníkov, ale aj vysoká socha Kartlis Deda, matky Gruzínska, ktorá má v jednej ruke misu vína pre priateľov Gruzínska a v druhej meč pre nepriateľov. Chvíľu sa tu zdržíme a potom sa znova zvezieme lanovkou do Rike parku. Neďaleko je ešte kostolík Metekhi, okolo ktorého si dáme prechádzku. Prechádzame mostom cez rieku a sadáme do reštaurácie Machakhela na neskorší obed. Ochutnáme gruzínske pivko a aj miestne špeciality khachapuri a khinkali. Jedlo je tu veľmi chutné a navyše aj veľmi lacné.

 

Výhľad z pevnosti Narikala na celé Tbilisi

Výhľad z pevnosti Narikala na celé Tbilisi

 

 

Prejedení, smerujeme k známym kúpeľom Sulfur Baths. Samotné kúpele sa nachádzajú pod úrovňou zeme a von vytŕčajú iba akési kupoly. Vo vnútri si môže človek vybrať, či chce ísť do verejných kúpeľov alebo či si zaplatí súkromný bazénik. My do vnútra kúpeľov nemáme v pláne ísť, a tak sa len prejdeme po okolí. Je tu niekoľko žobrajúcich cigánskych detí, ktoré posielame preč a chodníčkom smerujeme za kúpele, kde sa nachádza veľký kaňon s vodopádom na konci. Po príchode do kaňonu sa ani necítime akoby sme boli v meste, ale akoby sme boli niekde v prírode ďaleko od ruchu mesta. Prekvapuje nás množstvo svadieb, ktoré tu a vlastne aj po celom meste stretávame. Chodia sa tu mladomanželia fotiť k vodopádu a po celom meste chodia vytrubujúce a ozdobené autá, ale toľko svadieb ako v tento deň som nevidel hádam za celý život.

 

Sulfur Baths

Sulfur Baths

 

Skryté vodopády v Tbilisi

Skryté vodopády v Tbilisi

 

Od kúpeľov sa rozhodneme ísť pohľadať náš hotel. Vnárame sa do uličiek starého mesta. Hlavne tu v starom meste, ale aj v celom Tbilisi a aj Gruzínsku, je množstvo starých a rozpadnutých budov. Niektoré vyzerajú akoby išli každú chvíľu spadnúť, no ako si všímam bývajú v nich ešte aj ľudia. Náš hotel nie je nijako označený, a tak okolo neho prechádzame a nevšímame si ho. Beháme po okolí s mapou v ruke, keď sa nám prihovára okoloidúci. Ukazujeme mu mapu a hotel, ktorý hľadáme a on nám ukazuje, že stojíme priamo pred ním. Guesthouse je jednoduchý, vyberáme si jednu z troch izieb, z ktorých každá má vchod priamo z dvora. Izby sú čisté jednoduché, ale dosť chladné, a tak dostávame ešte jeden ohrievač a vykurujeme ju. Majitelia bohužiaľ hovoria iba gruzínsky a rusky. Ubytovanie si síce rukami nohami dohodneme, ale spýtať sa na niečo je ťažké. Podvečer sa ideme ešte prejsť na Freedom Square a nájsť najbližšiu stanicu metra, aby sme zbytočne ráno neblúdili. Kúpime niečo na večeru a gruzínsky koňak na ochutnanie a smerujeme po tomto dlhom a únavnom dni do postelí.

 

Khachapuri – gruzínska pochúťka

Khachapuri – gruzínska pochúťka

 

Mtskheta - bývalé hlavné mesto Gruzínska

 

Dnes máme na pláne navštíviť dedinku Mtskheta, ktorá je vzdialená asi 20 kilometrov od Tbilisi. Mtskheta je jedno z najstarších miest v Gruzínsku, vzniklo okolo 5. storočia pred naším letopočtom a kedysi bolo aj hlavným mestom Gruzínska. Mtskheta je jedno z najsvätejších miest pre Gruzíncov a dnes je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

 

Prebúdzame sa do daždivého rána, čo nás veľmi neteší, ale rozhodneme sa plány nemeniť.Dostať sa z Tbilisi do Mtskhety je celkom jednoduché. Na stanici metra dobíjame tri lari na kartu a metrom sa odvážame na autobusovú stanicu Didube. DIdube je autobusová stanica, trh a zároveň stanovište taxíkov v jednom. Je tu strašný frmol a chaos. Každý niečo predáva vykrikuje. Nás odchytia miestni taxikári, ktorí nás chcú do Mtskhety zaviesť, s čím nesúhlasíme, a tak nám len ukazujú odkiaľ tam ide autobus. Vedľa odstaveného autobusu je okienko, kde kupujeme dva lístky za dve lari a nastupujeme. Šofér ešte čaká, kým sa autobus zaplní a potom už vyrážame. Cesta do Mtskhety nám zaberie približne polhodinku a my vystupujeme v centre.

 

Tu nás odchytáva taxikár, s ktorým sa dohodneme, že nás odvezie k Jvari Monastery, ktorá sa nachádza nad mestečkom a potom privezie naspäť. Jvari Monastery je vidieť aj priamo z Mtskhety, no cesta k nemu je celkom dlhá a iná možnosť ako sa k nej dostať nie je. Podľa legendy na tomto mieste svätá Nino postavila drevený kríž na mieste pohanskéko chrámu. Drevený kríž vraj dokázal robiť zázraky, a tak priťahoval pútnikov z celého Kaukazu. Kostol, ktorý tu dodnes vidieť, bol postavený nad zvyškami tohto kríža v 5. storočí. Pri našej návšteve tu nie sú žiadni iní turisti,  ale zasa stále mrholí a je dosť veľká hmla, tak výhľady sú dosť o ničom.

 

Jvari Monastery

Jvari Monastery

 

Taxikár nás odváža znova späť a vyhadzuje nás pri Katedrále Svetitskhoveli. Táto katedrála pochádza z 11. storočia, je druhou najväčšou katedrálou v krajine a je zapísaná aj v UNESCO. V minulosti tu boli korunovaný gruzínski panovníci a mnohí tu boli aj pochovaní. Katedrála má skvelú atmosféru a aj nám sa tu veľmi páči, obchádzame ju najprv zvonka a potom aj z vnútra. Od tejto katedrály pokračujeme k ďalšej, ktorá je v Mtskhete, a to Samtavro monastery. Prezrieme si katedrálu a vychádzame pred ňu na hlavnú cestu, kde sa nachádza aj zástavka autobusu, kde sme vystúpili pri našom príchode. Problém s autobusmi trocha je, že väčšina má označenie len v gruzínčine a nie v angličtine. A kto už videl gruzínske písmo, vie, že sú to samé klikyháky a nedá sa z nich vyčítať absolútne nič. Našťastie na zastávke stojí ešte jedna mladá Gruzínka, ktorej sa pýtame pri prichádzajúcom autobuse, či to nie je Tbilisi. Prvý nebol a pri ďalšom nám už sama hovorí, že tento ide do Tbilisi. Autobus prichádza úplne preplnený. Už myslím, že sa doň ani nevojdeme, no cestou ešte zastavuje pri niekoľkých ľuďoch, ktorý naň kývajú. Už ani nechápem kam sa tí všetci ľudia zmestia. Do Tbilisi znova prichádzame približne po pol hodine a pri vystupovaní z autobusu platíme dve lari. Metrom sa znova presúvame na Freedom Square. Prechádzame po Rustaveli Avenue, hlavnej ulici Tbilisi a usadáme do jednej z reštaurácií na obed. Prejedení, znova pokračujeme ďalej po Rustaveli Avenue, kde sa nachádza napríklad parlament, opera, rôzne divadlá, kostolík a tak ďalej. Od tejto ulice zamierime k Public Service Hall, čo je veľmi zaujímavá nová a moderná budova, ktorá mi pripomína skupinku hríbov. Deň sa nám pomaly kráti, a tak prechádzame k reštaurácii Machakhela, kde si dáme večeru, ochutnáme gruzínske vínko, vychutnáme si pohľady na večerné vysvietené mesto a smerujeme na hotel.

 

Katedrála Svetitskhoveli

Katedrála Svetitskhoveli

 

Kutaisi

   

Čaká nás náročný presun do Kutaisi. Kutaisi je druhé najäčšie mesto v krajine po Tbilisi. Je známe už zo starovekých báji. Kto pozná mýtus o Jásonovi a argonautoch, tak vie že išli hľadať zlaté rúno. Po všelijakých útrapách ho nakoniec našli vo vzdialenom kráľovstve Kolchida, ktorého hlavným mestom malo byť dnešné Kutaisi.

 

Ráno opúšťame hotel pred ôsmou a metrom sa presúvame na autobusovú stanicu Didube. Autobus do Kutaisi, ale už nejde z rovnakého miesta ako ten včerajší do Mtskhety, a tak zastavíme pri pánovi, ktorý vykrikuje Kutaisi a ten nás odprevádza k autobusu. Sadáme si. Sme tu prví a po nás nastupujú ešte dve ženy. Po chvíli príde šofér a vypýta si po 10 lari a znova odchádza. V autobuse sedíme asi pol hodinu, no už nikto neprichádza. Po dlhšom čase príde iný pán, ktorý nám hovorí, aby sme išli s ním, že do Kutaisi ide iné vozidlo. Nasledujeme ho všetci štyria a nastupujeme do jeho auta. Pýtam sa ho ešte ako je to s platením, že my sme už platili šoférovi. Prikývne, že všetko je v poriadku, zaplatené a po pár minútach aj vyrážame. Šofér znova celou cestou zastavuje pri okoloidúcich, či nechcú zviesť do Kutaisi alebo niekam cestou, a tak sa v aute vystrieda niekoľko ľudí, ktorí nastupujú a vystupujú a potom zasa nastúpia iní. Zo začiatku je jazda kľudná, no ku koncu šofér jazdí a predbieha ako blázon, a tak mám niekedy aj strach, aby sme vôbec do Kutaisi došli. Našťastie po troch hodinách jazdy aj prichádzame.

 

Hneď zájdeme na obed a berieme si taxík k známej Katedrále Bagrati. Katedrála nás naozaj zaujala a bola veľmi pekná, samozrejme v nej zasa bola svadba. Táto katedrála pochádza z 11. storočia, ale v 17. storočí bola dosť zničená. Momentálne to vyzerá, že rekonštrukčné práce na nej sa už dokončujú. Prechádzame sa okolo a fotíme. Znepríjemňujú nám to akurát pobehujúce psy. Peši sa poberáme do centra mesta ku kruhovému objazdu, v strede ktorého sa nachádza fontána Colchisa. Táto fontána sa skladá až z 30 pozlátených sôch, ktoré vznili ako napodobeniny archeologických vykopávok v Kolkhide. Neďaleko toho je aj náš hostel, a tak sa idem na chvíľu zložiť a oddýchnuť si. Potom znova vyrážame do mesta. V Kutaisi toho ozaj veľa zaujímavého nie je, a tak sa len pomaly prechádzame po meste, po neďalekom parku, zavítame na tržnicu a potom si sadneme na večeru. Znova ochutnáme gruzínske špeciality, gruzínske vínečko a po zotmení sa poberáme na hostel. Nastavujeme budík na pol tretiu ráno a zaľahujeme do postelí.

 

Katedrála Bagrati

Katedrála Bagrati

 

Fontána Colchisa v centre Kutaisi

Fontána Colchisa v centre Kutaisi

 

Ráno nás odváža majiteľkin syn na letisko, ktoré je vzdialené približne pol hodinku jazdy od mesta. I keď je z letiska len jeden odlet, letisko je celkom zaplnené. Vyberieme letenky a chceme ísť na kontroly, no zamestnanec letiska nás posiela na check-in. A tak musíme ísť ešte na check-in, kde nám vytlačia klasickú letenku. Potom už prechádzame bezpečnostnou a pasovou kontrolou. V malom duty free shope, ktorý je na letisku kupujeme za posledné lari, ktoré nám ostali desaťročné a päťročné gruzínske brandy a nejaké to gruzínske vínko. Odlietame na čas a let späť do Budapešti je takmer úplne plný. Našťastie aj prilietame na čas, a tak rýchlo berieme taxík na autobusovú stanicu, aby sme stihli autobus EuroLines do Bratislavy a rovno do práce.

 

Týchto pár dní na takú ochutnávku Gruzínska stačilo, no Gruzínsko má ešte veľa nádherných, hlavne prírodných krás, ktoré sa za takéto krátke obdobie navštíviť nedajú. Určite by som sa nenahneval, keby sa mi tam podarilo vycestovať ešte aspoň raz a navštíviť aj ďalšie časti tejto krajiny. I keď sme očakávali ako asi to tam bude vyzerať, prekvapilo nás hlavne chutné jedlo, nízke ceny a množstvo rozpadnutých budov, či už v hlavnom meste alebo aj naprieč krajinou. Každému kto váha, či tam vycestovať alebo nie, by som to určite odporučil.

 

 

Itinerár
Bratislava201 km
Budapešť1917 km
Kutaisi254 km
Tbilisi - Freedom Square800 m
Most mieru600 m
Kostol Sioni700 m
Rike park550 m
Ejmiatsin Armenian Church1,5 km
Katedrála Tsminda Sameba2,1 km
Pevnosť Narikala1,6 km
Metekhi1,4 km
Sulfur Baths8 km
Didube17 km
Mtskheta11 km
Jvari Monastery12 km
Katedrála Svetitskhoveli650 m
Samtavro monastery17 km
Freedom Square750 m
Rustaveli Avenue1,2 km
Public Service Hall254 km
Kutaisi2,6 km
Katedrála Bagrati1,1 km
Fontána Colchisa23 km
Kutaisi1917 km
Budapešť201 km
Bratislava