Kambodža, Vietnam, Čína (3. časť)

Ráno máme v pláne loďou o siedmej presunúť sa na ostrov Cat Ba. Samozrejme vstávať sa nám veľmi nechce a vzdávame to. Keď konečne vstaneme, ideme na recepciu, kde nám vypíšu časy odchodov nasledujúcich lodí. Máme ešte chvíľu čas, ideme sa prejsť po okolí a dáme si na ulici raňajky. Potom objednávame na hoteli taxík a odvážame sa do prístavu.

Medzi Hai Phongom a ostrovom Cat Ba premáva niekoľko lodí a lodných spoločností. My máme v pláne využiť rýchloloď, ktorej by mala cesta trvať asi hodinu. No keď prichádzame do prístavu dozvedáme sa, že už je obsadená, a tak sa rozhodneme kúpiť lístky aj na pomalú loď, ktorou chodia domáci. Pôvodne mala loď vyplávať o jednej, no prístav opúšťame už o štvrť na jednu. Pôvodne sme mali plávať do jedného prístavu a pokračovať autobusom, no nakoniec plávame do iného prístavu, ktorý je priamo v meste Cat Ba City, čo je ale nakoniec pre nás výhodnejšie.

Na lodi je okrem nás ešte niekoľko iných turistov a domáci, ktorí sa nám snažia všetko možné predať. Na streche lodi vezieme množstvo tovaru. Ale ináč je plavba úplne v pohode. Hotel máme rezervovaný kúsok od prístavu s výhľadom na prístav. Hneď sa ideme ubytovať, rýchlo niečo zjeme, a keďže už sú takmer štyri hodiny poobede, na recepcii hotela objednáme odvoz k jaskyniam a na túru na jeden z najvyšších vrcholov na ostrov. Hneď aj vyrážame.

Loď premávajúca na ostrov Cat Ba

Najprv sa zastavujeme v jaskyni, v ktorej bola počas vojny nemocnica. So sprievodcom si ju prechádzame a dozvedáme sa, že počas vojny sa táto trojposchodová jaskyňa slúžila jednak ako nemocnica a zároveň ako skrýša vojakov Viet Congu. Jaskyňa fungovala celých desať rokov a nachádzalo sa tam napríklad aj kino alebo bazén. Po prehliadke jaskyne smerujeme do národného parku. Náš vodič nás dovezie k bráne a tam nás čaká, kým ideme na túru na vrch Dinh Kim Gial. Túra to nie je veľmi náročná, no sú na nej aj celkom strmé úseky. Keď sa dostaneme na vrchol, sme tam len my dvaja a ešte jeden pár. Výhľady sú ale úžasné. Chvíľu oddychujeme a užívame si ich. Horšie je ale, že späť sa musíme celkom ponáhľať, začína sa stmievať a neradi by sme išli touto vietnamskou džungľou po zotmení. Pekne to ale stíhame a pár minút pred zotmením už sedíme v aute späť na hotel.

Národný park Cat Ba

7.deň - plavba po Halong Bay

Dnes nás čaká ďalší výlet. Vlastne kvôli tomuto výletu do Dračej zátoky – HaLong Bay sme aj prišli na ostrov Cat Ba.  Zátoku Ha Long Bay, zapísanú aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, tvorí až 2000 vápencových ostrovčekov, ktoré ostro trčia z mora. Názov Halong Bay sa môže preložiť ako „tam, kde drak zostupuje do mora“ a podľa miestnej legendy ostrovy vznikli, keď veľký drak padal do mora. Jeho  chvost poodlamoval hory a skaly a potom keď padol do mora, hladina sa zdvihla, zaliala hory a zostali trčať len ich vrcholky. V skutočnosti ostrovčeky vznikli počas miliónov rokov ako hladina v zálive stúpala a klesala vyformovala úzke vysoké ostrovy.

V Halong Bay nájdete celé dediny takýchto plávajúcich domčekov

Výlet objednávame na hoteli a ráno po nás príde minibus, ktorý pozbiera aj ostatných turistov po ostrove a odváža nás do prístavu na opačnej strane ostrova. Tu nastupujeme na loď a začína naša celodenná plavba. Najprv sa plavíme pomedzi rybárske dedinky umiestnené na vode. Zaujímavé ako dokážu miestni žiť rovno na mori. Majú tam plne zariadené domy, chovajú psy a okolo domu chovajú a lovia ryby.

Naša prvá zastávka je na ostrove Monkey island. Nachádza sa tu pekná pláž, po ktorej pobehujú opice. My ideme na kratšiu túru, ktorá sa ale po chvíli skôr mení na horolezeckú a šplhanie po kameňoch v niektorých miestach vyzerá aj celkom nebezpečne. Z vrcholu ostrova je ale pekný výhľad na okolie. Po chvíli na ostrove pokračujeme v plavbe po Ha Long Bay. Táto zátoka je úchvatná. Výhľady z lode na množstvo ostrovčekov vytŕčajúcich z vody sú neskutočné. Nie nadarmo sa toto miesto radí aj medzi sedem divov prírodného sveta.

Výhľad na Halong Bay z Monkey Islandu

Počas plavby zastavujeme pri jednom z domčekov a berieme kajaky. Vplávame do jednej zo zátok a tu kotvíme a ideme kajakovať. Osobne sedíme v kajaku po prvýkrát, no zapáči sa nám to. V kajaku trávime asi dve hodiny, počas ktorých sa plavíme okolo okolitých ostrovčekov a cez jaskyne. Nás to úplne dostalo. I keď sme pôvodne do kajakov ani nechceli ísť, keďže tu na severe Vietnamu je celkom chladno a nechceli sme sa namočiť. Nakoniec sme boli veľmi radi, že sme išli. No napríklad jednému páru z našej lode sa stalo, že sa na kajaku prevrátili. Síce sa im nič nestalo, ale byť po zvyšok plavby v mokrom oblečení nie je ideálne.

Po návrate na loď si dávame chutný obed a potom sa už len s prestávkami plavíme späť do prístavu, kam prichádzame až podvečer. Plavba sa nám páčila a výhľady v Ha Long Bay boli proste úžasné. Nasledujúci deň máme v pláne presunúť sa z ostrova Cat Ba do Ninh Binh. Na recepcii nášho hotela kupujeme lístok, v ktorom je zahrnutá už aj loď aj autobus. Večer už len zájdeme na večeru a krátku prechádzku po meste a zaliezame do postelí.

Halong Bay

8. deň – z Cat Ba do Ninh Binh

Doobeda máme ešte čas. Neďaleko mesta sa nachádza niekoľko pekných pláží. Na kúpanie to síce nebude, keďže teploty vystupujú len do nejakých 20 stupňov, no ideme  sa aspoň prejsť. Obchádzame celý polostrov a stretávame tu aj množstvo iných turistov hlavne z Číny a domácich. Na plážach je vyplavené dosť veľké množstvo medúz, to som ešte nikde nevidel. Znovu obdivujeme blízke ostrovčeky a plávajúce dediny blízko pobrežia.

Po prechádzke sa vraciame na hotel, dávame si obed a platíme za obed a všetko ostatné. Vo všetkých hoteloch čo sme vo Vietname mali, to totiž fungovalo tak, že nám všetko písali na účet – všetko jedlo, pitie, výlety a aj cenu ubytovania a keď sme sa išli od ubytovať, tak sme to vždy všetko uhradili. Toto nám ale až tak nevyhovovalo. Niekedy sa nám stalo, že sme napríklad nevedeli, či si ešte máme zmeniť peniaze a budeme mať dosť na zaplatenie alebo koľko nám ešte ostáva. Eurá nám ale vedia zmeniť na každom hoteli, kde sa pýtame. No kurz je už horší ako na letisku. Väčšinou nám dávajú 24000 dongov za euro, kým na letisku sme menili za 24500. Na jednom mieste ešte nachádzame zlatníctvo, kde nám dávajú 24500, tak tam už meníme všetky eurá čo nám ostávajú.

Poobede už po nás prichádza pred hotel autobus. Pozbiera turistov po celom meste a odváža nás na druhú stranu ostrova do prístavu. Odtiaľ nás odvážajú rýchloloďou do Hai Phongu, kde znova prestupujeme na autobus a vezieme sa do mesta. Tu na autobusovej stanici prestupujeme do menšieho autobusu spolu s niekoľkými turistami, ktorý tiež smerujú do Ninh Binh. Autobus tu ale celkom dlhú chvíľu čaká až kým sa nezačne zapĺňať. Po dlhšej dobe konečne naštartujeme, ale tešiť sa je priskoro. Autobus obsluhujú traja ľudia. Šofér, vyberač peňazí a ešte jeden človek, ktorý stále z dverí vykrikuje kam ideme a nakladá ľudí, ktorí chcú ísť rovnakým smerom. Autobus stále vytrubuje a krúti sa po meste až kým sa úplne nezaplní a potom už konečne smerujeme preč z mesta. Ale to tiež nie je veľká výhra. Ideme strašne pomaly a ako niektorí ľudia vystúpia, tak nakladač znova hľadá ľudí, ktorí by nastúpili. Po dlhej dobe a už po zotmení sa nakoniec predsa len dostávame do Ninh Binh, i keď sme tomu už prestávali veriť, že tam vôbec niekedy prídeme.

Samozrejme ani náš príchod sa nezaobíde bez problémov. Šofér zabudne zastaviť na autobusovej stanici, a tak keď už pomaly odchádzame preč z mesta si spomenie, že asi tu chcel niekto aj vystúpiť. Zastavuje len tak pri ceste a my vystupujeme. Len je to také miesto, kde vlastne nič nie je. Prejdeme trocha k neďalekému obchodíku a tam rukami, nohami poprosíme, aby nám zavolali taxík. Po pár minútach taxík prichádza a odváža nás na hotel. Naša cesta z ostrova Cat Ba do Ninh Binh mala pôvodne trvať 4-5 hodín a my sa po ôsmich hodinách konečne dostávame do cieľa. Ubytovávame sa a dávame si rýchlu večeru a znova len pred polnocou padáme do postelí.

Plavba po Tam Coc

9. deň – Plavba po Trang An a chrámy v okolí Ninh Binh

Zatiaľ nemáme plán čo v dnešný deň, no okolo Ninh Binh je toho veľa zaujímavého. Na raňajky ideme čo najskôr aby sme nestrácali čas. Počas raňajok sa nám prihovorí jeden zo zamestnancov hotela a ponúka nám rôzne možnosti na výlet. Hneď sa aj rozhodujeme a z ponúkaných možností dopravy po okolí vyberáme prenájom auta aj so šoférom na celý deň. Doraňajkujeme, chvíľu ešte počkáme a už po nás prichádza šofér na obrovskom džípe. Džíp je celý čierny a s koženým interiérom, a tak usudzujem, že asi nebude patriť chlapíkovi, ktorý nás v ňom vozí. Moje presvedčenie sa potvrdí na prvej križovatke, kedy mu zhasne motor. V duchu si len pomyslím, to bude dnes ešte zábava.

Ako k prvému smerujeme k Trang An. Trang An tvoria systém riek a kanálov, kde sa dá nastúpiť na lodičky a viezť sa pomedzi vápencové kopce podobné tým v Ha Long Bay, ryžové polia, cez jaskyne a veľmi pekné prostredie. V okolí Ninh Binh sú dve miesta, kde sa dá takto voziť, v Tam Coc a v Trang An. Trang An je podľa informácií z internetu menej turistické a lacnejšie, preto si vyberáme toto miesto. Náš šofér nás vysadzuje pred vstupom, odkiaľ už vidíme neskutočne dlhú radu. Samozrejme všetci hneď otočia pohľady na nás, keď vystupujeme z nášho džípu. Najprv ideme kúpiť lístky a potom sa postavíme do tej neskutočne dlhej rady. Neviem čo sme to trafili za deň, ale ľudí tam bolo neskutočne veľa. Ale všetko to boli domáci. Akoby mali nejaký sviatok a všetci prišli na výlet sem.

Plavba po Trang An

Okrem nás sme tu videli asi len troch západných turistov. A už od začiatku sa po nás každý pozeral a usmieval. Po vystátí radu nastupujeme na lodičku spolu so štyrmi miestnymi tínedžermi, ktorí neskrývajú ich radosť, že idú s nimi na lodičke zahraniční turisti. Okrem toho aj z ostatných lodičiek nám všetci mávajú a kričia na nás Hello. Keď zastaneme na jednom ostrovčeku príde za nami niekoľko miestnych, či sa s nami môžu odfotiť. Rovnako za nami dobehnú mladí Vietnamci, ktorí by nám chceli niečo povedať, no takmer nikto tu nerozpráva anglicky. Vlastne najväčšou atrakciou pre nich sme tu asi  my. Okrem toho sa nám plavba páči. Prostredie je pokojné a užívame si výhľady, atmosféru a svoju chvíľku slávy. Na plavbe strávime približne dve hodiny. Prechádzame niekoľkými jaskyňami a za každou sa vynorí ďalšie jazierko s ešte krajšími výhľadmi ako to predošlé. Zastavujem pri jednom ostrovčeku a vidíme niekoľko chrámov.

Po návrate k vstupu nás už čaká náš šofér a smerujeme k Bai Dinh pagode. Tu je vstup zadarmo, platí sa akurát za elektrické autíčko, ktoré nás tam odvezie od parkoviska. Toto autíčko ale nie je nutné využiť a my si kupujeme len jednosmerný lístok a potom prechádzame cez celú pagodu späť na parkovisko. Nachádza sa tu množstvo chrámov a pekné parky okolo. Nad pagodou na kopčeku je veľká socha Budhu. Je tu tiež jedna vysoká veža na ktorú sa dá ísť a musí byť odtiaľ pekný výhľad, no platí sa tam osobitne vstup a my túto možnosť nevyužívame.

Pagoda Bai Dinh

Vraciame sa na parkovisko a smerujeme k ďalšej zaujímavosti, ktorá sa nachádza v okolí: Hoa Lu, čo je vlastne bývalé  kráľovské hlavné mesto. Tu sa rovnako platí aj vstup, no nám sa tu až tak veľmi nepáči. Len si tu obehneme okolie a pokračujeme ďalej. Náš vodič znova nerozpráva anglicky. Cestou k Bich Dong pagode odbočujeme z hlavnej ulice do bočných uličiek. Chce nás zobrať ešte k jednej zaujímavosti, no prichádzame na miesto, kde je cesta prekopaná a autom sa nedá prejsť. Šofér sa chce otočiť na úzkej ceste, no najprv skoro zídeme do rieky a potom ostaneme visieť na podvozku. To ma už úplne utvrdí v tom, že to nie je jeho auto, keďže má aj dosť problém sa odtiaľ vyhrabať, čo by skúsený vodič vôbec nemal. Po vyhrabaní už pokračujeme k Bich Dong pagode. Táto pagoda je postavená z časti v jaskyniach a postupne po schodoch a skalách sa dá vystúpiť až na vrchol kopca nad pagodou, odkiaľ je pekný výhľad na okolie. V diaľke vidíme ryžové polia a kopce ostro vytŕčajúce nad rovinou. Na vrchole trocha oddychujeme, ale keďže sa už pomaly aj stmieva, schádzame dole a pokračujeme k poslednej dnešnej zaujímavosti: Thai Vi temple. Toto je ale len maličký chrám uprostred ryžových polí. Keďže je už veľa hodín skoro nikto tu nie je a panuje tu ticho a kľud. Tu už netrávime veľa času, akurát si to trochu prejdeme a už smerujeme späť na hotel, kam prichádzame už po zotmení. Po príchode na hotel šofér vracia auto a my sa ideme ešte prejsť na večeru.

Chrám Thai Vi

10. deň – Na bicykli po Ninh Binh

Pri raňajkách sa znova rozhodujeme čo s dnešným dňom. Nakoniec zvolíme požičanie bicyklov. Na bicykloch smerujeme rovno k ďalšej zaujímavosti, ktorú sme pôvodne chceli vynechať, ale nakoniec sme sa rozhodli, že ju navštívime: Tam Coc. Je to približne šesť kilometrov od nášho hotela po rovnej ceste, ale časť cesty ideme asi po štvorprúdovej ceste plnej motoriek, kde každý trúbi, a tak sme radi, keď konečne odbáčame na vedľajšiu trochu pokojnejšiu cestu.

Doprava vo Vietname je hlavne o motorkách. Motoriek tu jazdia tisícky, ak nie milióny. Pre nás najzaujímavejšie je, že na tých motorkách dokážu voziť úplne všetko. Tovar, nábytok, zvieratá, vozia sa na nich celé rodiny. Toto sa najlepšie sledovalo pri jazde na bicykli, kedy nás obiehali motorky prevážajúce čokoľvek. Asi najexotickejšie bolo, keď nás predbehli dve motorky ktoré viezli štyri asi 150 kilové prasatá. Po pár kilometroch dorážame do dedinky Tam Coc, kde zamykáme bicykle, nastupujeme na lodičku a znova smerujeme pomedzi ryžové polia a okolo kopcov. Rozdiel oproti Trang An je, že tu sa plavíme takmer sami. Ale plavba je tu trocha kratšia a drahšia, keďže Tam Coc navštevuje viacej západných turistov ako Trang An. Ale nám sa tu páči. Výhľady na okolité kopce sú  nádherné a my si užívame ticho a pokoj. Pripadá mi to neuveriteľné, že na svete existujú miesta ako toto, a my máme také šťastie ho navštíviť.

Útesy nad riekou Tam Coc

Od Tam Coc smerujeme k Mua Cave. Tu je trocha problematická cesta, ale pomocou okoloidúcich domácich ju nakoniec nachádzame a dostávame sa tam. Tu platíme aj vstup aj za parkovanie bicyklov. Na spodku tohto chrámu sa nachádza park a jaskyne. Hlavný pre nás, je ale výstup po niekoľko sto schodoch na vrchol kopca, odkiaľ je nádherný výhľad na Tam Coc a ryžové polia v okolí. Je to presne ten výhľad ako môžete vidieť ak vyhľadávate Ninh Binh v googli. Výstup nie je práve najľahší, ale asi po polhodine stúpania po strmých schodoch sa dostávame až na vrchol. Výhľad nesklamal, bol nádherný. Chvíľu tu oddychujeme, prejdeme sa okolo sochy ležiaceho draka a pomaly sa poberieme dole.

Mua Caves

Od Mua Cave smerujeme už na bicykloch späť na hotel. Vraciame bicykle a ideme sa ešte pozrieť na trh, ktorý je neďaleko hotela. Trh je tiež pekná exotika. Kúpite tam úplne všetko. My sa prechádzame v časti, kde predávajú morské príšery a živočíchy. Prejdeme ešte cez trh s ovocím, kde je zasa množstvo ovocia, ktoré sme ešte nikdy ani nevideli. My si dávame znova čerstvý kokos a smerujeme na večeru. Okolie Ninh Binh je známe kozím mäsom a rozhodneme sa ho vyskúšať. Objednávame si grilované kozie a kuracie mäso. Na stôl nám donášajú dva miniatúrne grily, na ktorých je pripravené mäso. Zapaľujú nám oheň a my si už mäso dogrilujeme ako nám to vyhovuje. Večera je to úžasná, akurát sa nám prejedeným ťažko zaspáva.

Trhy v meste Ninh Binh

11. deň – z Ninh Binh na Phu Quoc

Ďalší z dní, ktorý máme určený na presun. Ráno sa odubytovávame, z hotela ide s nami jeden chlapík na neďalekú hlavnú ulicu, kde nám zastavuje autobus, ktorý smeruje do Hanoja. Autobus funguje rovnako ako ten, ktorým sme išli do Ninh Binh, no tento je našťastie trocha rýchlejší. Už po necelých dvoch hodinách prichádzame do Hanoja. Na autobusovej stanici vládne chaos. Každý nám ponúka rôzne výlety, taxíky a všetko možné. My ale všetkých odmietame smerujem pred stanicu, kde si berieme taxík. V pláne sme mali trocha sa aj zastaviť v meste, no niekde sme stratili plán, čo sme tam chceli navštíviť, a tak to vzdávame a smerujeme rovno na letisko. Tu si dávame obed, ktorý je ale najhorší aký sme počas celej časti jedli, a tak to ani nedojedám a dávam si radšej sucháre.

Počkáme kým otvoria check-in pre náš let, odovzdávame batožinu a smerujeme cez kontroly k našej odletovej bráne. Tento krát letíme na ostrov Phu Quoc, ktorý je na juhu Vietnamu. Letíme leteckou spoločnosťou VietJetAir a let má znova meškanie. Teraz ale našťastie iba asi 15 minút. Let je ale úplne v pohode, klasický nízkonákladový bez žiadneho občerstvenia. Akurát sa mi páči oblečenie letušiek. Ešte som nikde nevidel, že by mali letušky oblečené kraťasy, ale bolo to milé. Let trvá približne dve hodiny a už po zotmení pristávame na ostrove Phu Quoc. Z letiska berieme taxík na hotel, ubytovávame sa a dnes už len zájdeme na krátku prechádzku a večeru.