Kambodža, Vietnam, Čína (2. časť)
Všetko je vybavené, naplánované. Je sobota ráno, deň nášho odchodu za ďalším dobrodružstvom. Vstávame skoro, dáme rýchle raňajky a utekáme na bratislavskú vlakovú stanicu. Vo vlaku len tíško podriemkavame a rozmýšľame, čo všetko nás čaká. Cesta do Budapešti ubehne celkom svižne, rýchlo len prestúpime na metro, potom na autobus a už sa ocitáme na letisku. Pracovníčka Lufthansy nás vie odbaviť len do Frankfurtu, takže tam si musíme znova zobrať batožinu a ísť sa odbaviť. Okrem toho to na budapeštianskom letisku prebieha všetko ako tradične a ani let do Frankfurtu nie je ničím zaujímavý. Odlietame na čas a po chvíľke vo vzduchu už pristávame vo Frankfurte.
Ideme vyzdvihnúť našu batožinu a hneď ju aj odbaviť na ďalšie lety. Pracovníčka na prepážke je veľmi milá, chvíľu študuje naše víza a vtipne si popletie dátumy, a potom nás odbavuje až do Siem Reapu. Prechádzame bezpečnostnými kontrolami a už len čakáme na náš desať a pol hodinový let do Pekingu. Nástup prebieha na čas, ale interiér lietadla ma veľmi nenadchne. Sedíme v uličke a vedľa nás sedí staršia menšia Číňanka, ktorá našťastie takmer celý let prespala, takže nás ani veľmi nerušila. Keď už prichádza čas odletu, z reprákov sa ozve hlas kapitána a oznamuje, že kvôli technickej poruche budeme mať 15 minút meškanie. Po pätnástich minútach sa ozýva znova a predlžuje meškanie o ďalších pätnásť minút. Po chvíli sa meškanie znova predĺži o ďalšiu pol hodinu. Nakoniec sa našťastie odliepame z dráhy frankfurtského letiska asi s dvojhodinovým meškaním. Nám to až tak nevadí, keďže sa nám týmto meškaním akurát tak skrátil prestup v Pekingu zo 7 na 5 hodín. Let ubieha celkom pomaly. Strava u Air China nie je nič moc, asi najhoršia akú som zatiaľ v lietadle jedol.
2.deň – Vitajte v Kambodži
V Pekingu pristávame do úplnej hmly, vlastne ja si ešte myslím, že sme v oblakoch a lietadlo zrazu už dosadne na pristávaciu dráhu. Po vystúpení z lietadla smerujeme cez bezpečnostnú kontrolu a potom hľadáme salónik, do ktorého máme vstup. Mapku letiska sme si nevytlačili, a tak najprv vchádzame do iného salónika, tam nám vysvetľujú kam máme ísť, a tak to už nachádzame. V salóniku si len ležíme a oddychujeme a dospávame po dlhom lete. Dáme si niečo teplé na pitie. Chvíľu predtým ako už máme ísť do lietadla na náš nasledujúci let, ideme ešte niečo zjesť, ale do žalúdka nejako nemôžem nič dostať. Potom už smerujeme k našej odletovej bráne a do lietadla.
Let z Pekingu do Siem Reapu trvá o niečo viac ako päť hodín. Snažím sa spať, ale chytajú ma nejaké kŕče v bruchu, a tak vynechávam radšej aj jedlo, ktoré ani na tomto lete nie je nič moc. Počas letu dostávame v lietadle formuláre na víza, ktoré hneď aj vypĺňame. Let je bez problémov, a tak pekne pristávame v Kambodži. Po prílete do Siem Reapu bolo letisko úplne prázdne a my prichádzame k vízovej prepážke medzi prvými. Tu sme len odovzdali vyplnený formulár, pas, pasovú fotografiu a zaplatili 30 dolárov. Potom si náš pas posunulo asi desať ľudí. Jeden tam nalepil nálepku, ďalší doplnil číslo pasu, ďalší dátum a posledný zakričal vaše meno a išli ste si po pas aj s vízami. Vypísali sme si Arrival a Departure Cards. Rovno ideme na imigračné, kde len dostávame vstupnú pečiatku, berú nám vyplnenú Arrival Card a Departure Card nám pripínajú do pasu. Berieme batožinu a smerujeme von z letiska.
V cene hotela v Siem Reape sme mali dohodnutý aj odvoz z letiska. Hneď ako vojdeme do verejnej časti letiska zbadám mladého chalana s tabuľkou, na ktorej je moje meno. Rýchlo sa len zvítame a smerujeme pred letisko k jeho tuk-tuku, nastupujeme a už nás odváža k hotelu. Je niekoľko minút po polnoci a stále je asi 29 stupňov Celzia. Jazda na hotel je úplne super. Oblieva ma úplný pocit šťastia a jazdu si užívam. Okolo cesty je množstvo ešte otvorených stánkov a pobehujúcich ľudí, predbiehajúcich sa motoriek. Po príchode na hotel nám vodič tuk-tuku dáva kľúče od izby a hovorí, že check-in si máme spraviť ráno. Po chodbách hotela si všímam niekoľko pobehujúcich jašteríc, ktoré ma trocha zaskočia, no to ešte neviem, že tieto jašterice nás budú sprevádzať celú našu cestu v každom hoteli. Izba je celkom v pohode, a tak len čo najrýchlejšie dávame sprchu a zaliezame do postele. Po chvíli niekto klope, otváram dvere, je tam pán a pýta sa či sme si spravili check-in, ale má veľmi slabú angličtinu, a tak mu zložito vysvetľujem, že vodič tuk-tuku nám dal kľúče a ráno si spravíme check-in. Neviem či ma pochopil, ale prikývol a odchádza, a tak už čo najrýchlejšie vliezam do postele.
Typické tuktuky v Kambodži
3. deň – Veľký okruh Angkor Watom
Ráno na recepcii vybavujeme formality a objednávame si tuk-tuk na veľký okruh okolo chrámov. Cesta okolo chrámov pri Siem Reape je rozdelená na veľký a malý okruh. My sa rozhodneme prvý deň absolvovať veľký okruh. Cena za tuk-tuk s vodičom je osemnásť dolárov. Dávame si raňajky a už nás aj čaká náš vodič, tak rovno naskakujeme na tuk-tuk. Kambodža nás úplne od začiatku dostáva. Už od rána je poriadne horúco, denné teploty sa šplhajú do 40 stupňov. Jazda na tuk-tuku sa nám od začiatku veľmi páči. Všade okolo je množstvo stánkov s ovocím a všetkým možným a my sa nevieme vynadívať. Už len taká obyčajná zastávka na pumpe s naším vodičom je perfektný zážitok.
Pri vstupnej bráne do parku platíme vstup. Je to 20 dolárov na deň alebo 40 dolárov na tri dni. My kupujeme len jednodenný vstup. Plánujeme sa tu zdržať dva dni a tak je nám to jedno či kúpime vstup dva krát na deň alebo na tri dni. A ak by sme sa nasledujúci deň rozhodli ísť inam, možno nebudeme lístok potrebovať.
Tankovanie po Kambodžsky
V Kambodži sa platí kambodžským rielom, ale nikde nie je problém platiť v amerických dolároch. My vlastne fungujeme tak, že do Kambodže sme si doniesli už z domu americké doláre a všetko v nich aj platíme. Ale využívajú sa len bankovky a nie mince, takže ak niečo stojí pol dolára, tak výdavok nám dajú v rieloch. Kurz za euro je približne 1 eur = 4500 khr. Ceny sú lacné, no čakal som že budú ešte nižšie. Teda pre domácich sú určite ešte o dosť nižšie. Väčšinou chcú za všetko jeden dolár. Voda? Dolár. Celý trs banánov? Dolár. Nohavice? Tričko? Dolár. Čerstvý kokos? Dolár. My sa nejako nesnažíme zjednávať, vieme, že za tie tri dni čo sme tu, neminieme veľa a možno aspoň trocha pomôžeme chudobným ľuďom. No niekedy to zjednávanie ide aj samo. Chcete nohavice? Dolár. Nie my nohavice nechceme. No dobre tak dvoje nohavice za dolár. Čo sa týka stravy, tak väčšinou za dve normálne jedlá plus dve pivá alebo dva kokosy platíme približne desať dolárov, čo tiež nie je až také zlé, ale jasné dalo by sa určite lacnejšie.
V parku najprv smerujeme k najznámejšiemu chrámu Angkor Wat. Angkor Wat bol po niekoľko storočí centrom Khmérskej ríše a archeologický park má vyše 400 km2. Nachádzajú sa to zrúcaniny niekoľkých Khmérskych hlavných miest a chrámov postavených od 12. do 15. storočia. Kým niektoré staršie chrámy sú hinduistické, tie novšie boli postavené ako budhistické. Po 15. storočí, keď sa hlavné mesto presunulo do Phnom Penhu, tu ostalo len niekoľko mníchov a znovuobjavené bolo až v 19. storočím istým francúzskym cestovateľom.
Chrámov na celom okruhu je niekoľko, a tak ideme postupne. Funguje to tak, že na lístok nám vytlačili aj našu fotku a dátum a vždy pri vstupe sedí zamestnanec parku v modrej košeli, ktorý skontroluje či máme lístok.
Pri Angkor Wate sa nám páči i keď na mňa asi ešte dolieha únava z cesty a časového posunu, a tak sa neviem až tak sústrediť a nasávať atmosféru. No rýchlo ma to prechádza a ďalšie chrámy si už užívam. Pri Angkor Wate je aj najviac ľudí a postupne ako smerujeme ku chrámom ďalej je ľudí čím ďalej tým menej. Pri niektorých chrámoch mám dokonca pocit akoby sme tam boli sami. Iba občas sa spoza múrov niekto vynorí a po chvíli sa znova stratí v spleti chodbičiek.
Angkor Wat
Prvý deň teda na veľkom okruhu navštevujeme Angkor Wat, Bayon, Preah Khan, Neak Pean, Ta Som, East Mebon, Pre Rup. Najviac sa nám páčili Bayon a Preah Khan, ale rovnako ostatné boli veľmi pekné. Bayon stojí presne v strede Angkor Thomu a nám sa páčil, keďže sa dosť odlišoval od ostatných. Všade z okolitých múrov sa na nás usmievali obrovské tváre. Je ich tu viac ako 2000. Ďalší chrám, ktorý sa nám veľmi páčil bol Preah Khan. Tento rozsiahly chrám bol trochu ďalej od Angkoru, tým pádom tu bolo aj oveľa menej ľudí a bol tu úplný kľud. Rástli tu obrovské stromy, ktorých korene rástli priamo cez múry. Viacero múrov držali pokope už len tieto korene. Na obed si len pri jednom z chrámov kupujeme za dolár pol trsu banánov a pokračujeme v prehliadke. Po obede sa mi asi najviac páčil posledný chrám East Mebon. Keďže už bolo celkom dosť hodín, skoro nikto tu nebol a vládol tu úžasný pokoj. Chrám sa ponoril do nádherných oranžových farieb zapadajúceho slnka. Dnešný deň toho bolo celkom dosť a na hotel sa dostávame až podvečer. V hotelovej reštaurácii si dáme len večeru a unavení zaliehame do postelí.
Chrám Bayon
Chrám East Mebon
4. deň –Malý okruh Angkor Watom
Nasledujúci deň znova pokračujeme v návšteve chrámov. Znova si objednávame tuk-tukára. Tento na rozdiel od toho včerajšieho rozpráva aj anglicky. Všeobecne v Kambodži v hoteloch a na turistických miestach po anglicky síce vedeli, no už v obchodíkoch alebo keď sme sa niečo pýtali ľudí alebo v reštauráciách to bolo s angličtinou horšie.
Stromy v chráme Preah Khan
Tento krát absolvujeme malý okruh chrámov a na ňom tieto chrámy: Banteay Kdel, Sras Srang, Ta Prohm, Ta Keo a potom prechádzame krížom cez Angkor Thom, v ktorom je viacero chrámov a predchádzajúci deň sme z nich stihli iba Bayon. Najviac sme chceli tento deň vidieť Ta Prohm. Rovnakú myšlienku ale asi mala väčšina ľudí, a tak nás tento chrám celkom sklamal. Bol neskutočne preľudnený, a to asi aj z toho dôvodu, že sa tu natáčal známy film Tomb Raider, čo tomuto chrámu spravilo peknú reklamu. Nachádza sa tu síce množstvo veľmi pekných stromov, ktoré sú zarastené v múroch a na múroch chrámov, no nevedel som si tú atmosféru vôbec vychutnať, keďže všade bola až tlačenica ľudí, a tiež spraviť fotku bez ľudí bol nadľudský výkon. Pri iných chrámoch sme už s takým množstvom ľudí problém nemali. V okolí každého chrámu sa tiež nachádzalo vždy niekoľko stánkov s vodou, ovocím, ale aj oblečením, prípadne reštaurácia. Už keď nás doviezol náš vodič na nás vykrikovali či si nepotrebujeme niečo kúpiť, takže nebol problém s vodou alebo malým občerstvením, ak nám došlo.
Chrám Preah Khan
Tento deň sme ale mali neskutočné horúčavy o dosť väčšie ako prvý deň. Večer sa ideme ešte prejsť na Pub Street, čo je v podstate centrum Siem Reapu s množstvom barov, reštaurácii, stánkov a všetkého možného. My ochutnávame ovocie Jackfruit, ktoré dosť smrdí, ale aj nám veľmi chutí. Ďalej si dávame čerstvý kokos, ktorý vlastne pijeme takmer každý deň a niekedy aj niekoľko krát. Pred odchodom do Kambodže nás niekoľko ľudí varovalo, že sa máme pripraviť na neskutočnú chudobu. Áno Kambodža je chudobná krajina, ale na nás to zasa nepôsobilo až tak, a napríklad v Botswane alebo Zimbabwe som už videl aj ľudí v horších podmienkach. Nikdy sme tu ale nemali pocit, že by sme sa mali cítiť nejako nepohodlne alebo nebezpečne. Skôr som mal pocit, že všade vládla pohodová atmosféra a ľudia boli milí.
Aj v chráme Ta Prohm sú úžasné stromy
Výhľad z chrámu Ta Keo
5. deň – z Kambodže na sever Vietnamu
Kambodža nás veľmi zaujala a aj sa nám tam veľmi páčilo a až keď prišlo ďalšie ráno a čas nášho odletu, sme trocha ľutovali, že sme na Kambodžu nevyčlenili viacej času. Ráno si teda dáme rýchle raňajky a na recepcii objednávame tuk-tuk na letisko. Dnes nás čaká niekoľko presunov. Zo Siem Reapu prelietame do Ho Či Minovho mesta leteckou spoločnosťou Cambodia Angkor Air. Počas nášho odbavovania na letisku asi dva krát vypadne na celom letisku elektrický prúd, ale ináč všetko prebieha štandardne. Na imigračnej kontrole len odovzdávame Departure Card a dostávame výstupnú pečiatku do pasu. A potom na čas aj odlietame. Počas tohto asi hodinového letu dostávame akurát vodu a hneď pristávame vo Vietname.
Procedúry na letisku sú rýchle. Keďže už máme vybavené víza z domu, tak rovno prechádzame imigračnou kontrolou. Za kontrolou meníme sto eur na vietnamské dongy. Nakoniec sa kurz, za ktorý sme menili tu na letisku ukázal ako najlepší a taký dobrý sme už nikde nedostali. Jedno euro sme zvyčajne menili za 24000 až 24500 dongov. Po prebratí batožiny a východe pred letisko zamierime na terminál pre domáce odlety. Tu sadáme do reštaurácie, dávame si prvé vietnamské jedlo a čakáme na náš odlet. Problémy trocha začínajú už pri check-ine, kde nám oznamujú, že lietadlo bude polhodinu meškať. No čo už, hovoríme si. Prechádzame kontrolami do neverejnej časti letiska. Tu sa ale meškanie ešte o niečo predĺži. Letíme do mesta Hai Phong, kde máme v pláne jednu noc prespať a potom pokračovať loďou na ostrov Cat Ba. Táto linka vyzerá, že je úplne neturistická, keďže v plnom lietadle sú len Vietnamci a my dvaja. Problém je, že aj letušky rozprávajú anglicky iba trocha. A o to horšie je to, keď je náš let kvôli zlému počasiu odklonený do Hanoja.
V Hanoji pristávame okolo ôsmej večer už po zotmení. Najprv nám jedna letuška vysvetľuje, že by nás mali previesť autobusom do Hai Phongu, no druhá letuška zasa vraví niečo úplne iné, a že máme ísť na prepážku Vietnam Airlines. Prichádzame teda na ich prepážku a tam už je neskutočný chaos a krik a pred nami všetci Vietnamci z lietadla. Všetci sa tlačia a predbiehajú, prekrikujú. Vietnam Airlines to nakoniec riešia tak, že každému vracajú peniaze na cestu autobusom do Hai Phongu. Vychádza to, že každému vrátia asi 12 eur (letenka stála asi 28 eur) čo je možno pre domácich dobré, no my neviem ako sa ideme takto večer prepraviť do Hai Phongu a ešte keď pre nás bude určite všetko drahšie ako pre domácich. Ale vôbec nemáme silu ani chuť hádať sa s nimi a hlavne keď ani zamestnanci anglicky veľmi nehovoria.
Tu sa na nás obracia ale trocha šťastie. Prihovára sa nám jeden Vietnamec. Asi jediný z celého lietadla, ktorý ovláda angličtinu. Zrejme vidí, že sme stratení. Vraví, že aj on sa potrebuje dostať do Hai Phongu a navrhuje riešenie, že za peniaze, ktoré nám vrátia vybaví taxík. Na začiatku sme trocha nedôverčiví, ale vyzerá úplne v pohode, a tak súhlasíme. Podpíšeme teda nejaký papier vo vietnamčine a vracajú nám peniaze pre nás troch. Náš nový kamarát z Vietnamu vybavuje taxík a už aj smerujeme do Hai Phongu. Cesta trvá niečo viac ako dve hodiny a navyše v Hai Phongu sú poriadne zápchy. Taxikár nás odváža domov k nášmu vietnamskému kamarátovi. Tu presadáme do jeho auta a on nás odváža na hotel. Cestou nás ale ešte zoberie na večeru. A nakoniec je z toho úplne super večer. Zoberie nás do jeho obľúbenej reštaurácie, objedná vietnamské jedlo, ktoré by sme si my nikdy neobjednali a je to veľmi dobré. Kecáme a tak zisťujeme, že pracuje v Singapure, kde už aj býva a teraz prišiel na chvíľu domov. Študoval v Británii, takže zrejme odtiaľ vie po anglicky a v Singapure vlastní nejakú spoločnosť. Na hotel nás odváža už po polnoci. A my, strašne unavení z dnešného dlhého dňa, zaliehame do postelí.
Nakoniec sme teda aj celkom radi, že náš let bol odklonený. Ak by nebol, zrejme by sme nespoznali nových ľudí a nezažili super večer. Už sa nevieme dočkať čo nám osud prichystá v ďalších dňoch našej cesty.