Západná Austrália, Kimberley: Národný Park Purnululu

Národný park Purnululu nás zaujal už dávnejšie, no kvôli jeho odľahlosti sme nepredpokladali, že by sme sa tam niekedy dostali. Tento nádherný park je jedným z najlepších miest, ktoré sa dajú v Kimberley a v Západnej Austrálii navštíviť.Hlavným jeho lákadlom, či už pre nás, ale aj pre ostatných turistov, ktorí ho navštívia sú Bungle Bungles. Bungle Bungles sú zaujímavé hornaté formácie, ktoré sú tvorené vrstvami pieskovca a ílovca. Sú striedavo sfarbené do odtieňov oranžovej, červenej, šedej a hnedej, čo je výsledkom rôznych minerálov a pigmentov v horninách.

Park je prístupný len počas obdobia sucha a i keď je to z Great Northern Highway len približne 53 kilometrov, cesta po Spring Creek Track zaberie dve až tri hodiny. Táto cesta nie je veľmi kvalitná a prejazdná je len pre vyššie 4WD vozidlá. Najbližším východiskovým bodom k návšteve parku môže byť mestečko Kununurra, ktoré je vzdialené asi 300 kilometrov. Najbližším väčším mestom je Darwin, ktorý je vzdialený asi 1200 kilometrov.

Nekonečné austrálske cesty

Presun z Lake Argyle do Národného parku Purnululu

Dnešný deň máme vyhradený viac-menej len na presun. Čaká nás približne 400 kilometrov, z čoho posledných 53 po nekvalitnej a nespevnenej Spring Creek Track. Cestou z Lake Argyle sa ešte zastavíme na chvíľu v Kununurre. Zájdeme do Turisticko-Informačného centra, či náhodou nie sú nejaké nové informácie, že by bola cesta neprejazdná alebo uzavretá. Našťastie je všetko otvorené. V supermarkete dokúpime pár drobností, ktoré nám chýbajú a vyrážame.

Výhľady cestou, niekedy je to úplná rovina, inokedy aj malé kopce

Vraciame sa späť na križovatku, kam sme predtým prišli z Wyndhamu a tentokrát odbočíme vľavo po Great Northern Highway smerom na Halls Creek a Fitzroy Crossing.Táto cesta je celý čas kvalitná, asfaltová, auto stretávame len občas. Jediné, čo nás občas zdrží, sú sem-tam pracujúci cestári.Ako sme aj plánovali okolo obeda prichádzame na odbočku na Spring Creek Track. Vonku je už poriadne horúco a teploty dnes zasa stúpajú k 37 stupňom. Neďaleko pri odbočke sa nachádzajú aj dve odpočívadlá, kde môžete zadarmo kempovať. Tiež je tu aj platený kemp – Bungle Bungle Caravan Park, ten je ale celú túto sezónu zatvorený. Pri piknikových stoloch si dávame obed a prehodíme pár slov s ľuďmi, ktorí teraz prišli z parku.

V niektorých úsekoch je cesta lepšia, v iných horšia. Pribudli ale strmé zákruty.

Cestou do Purnululu

Tiež je tu veľká ceduľa, kde je informácia, že park aj cesta je otvorená pre vysoké 4WD vozidlá. To spĺňame, tak môžeme vyraziť. Tiež keď vstupujete do parku autom, odporúča sa mať palivo minimálne na ďalších 200 kilometrov, keďže v parku ani v jeho bezprostrednej blízkosti nikde nenatankujete. Od ľudí, s ktorými sa rozprávame na križovatke dostávame informácie, že cesta je zo začiatku dosť zlá, no ako sa budeme blížiť k návštevníckemu centru, bude sa zlepšovať. Dúfame, že bude aspoň v takom stave ako Gibb River Road, ale je o poznanie horšia. Je na nej veľa brodov a do niektorých sa vchádza dosť strmo. Najhlbší môže mať tak 50 centimetrov, veľa je aj vyschnutých, no tie sú zasa strašne kamenisté a musíme tam ísť pomaly. Cesta už nie je taká rovinatá ako bola Gibb, ale ideme stále hore a dole a do strmých zákrut.

Prekonať musíme niekoľko brodov

Purnululu Visitor Centre

Týchto 53 kilometrov nám nakoniec zabralo dve a pol hodiny, po ktorých prichádzame k návštevníckemu centru. Rátali sme ale s tým, že táto cesta zaberie dosť času, tak sme boli na to pripravení. Návštevnícke centrum je otvorené iba počas sezóny od apríla do septembra/októbra, záleží to ale na počasí a aj od toho, či je prístupová cesta otvorená. Môžete si tu kúpiť malé suveníry, dať si kávu alebo vám tu vedia poradiť s čím budete potrebovať ohľadom parku. Je tu tiež bezplatné wifi a aj signál.

Túry v parku sú celkom prehľadne značené, stratiť by sme sa teda nemali

My máme rezerváciu kempu na dve noci spravenú už z domu. Po príchode do informačného centra už majú pre nás pripravené potvrdenie. Ak by ste nemali rezervovaný kemp, dá sa rezervovať a zaplatiť aj tu, ale v sezóne sa však často stáva, že sú kempy vypredané, takže je lepšie ho rezervovať. Dostávame tiež nejaké všeobecné informácie o kempovaní túrach atď. Pýtame sa ešte na prelety vrtuľníkom, tam dostávame info, že máme ísť priamo na Bellburn Airstrip a dohodnúť sa s pilotom.

Do tohto parku sa platí aj vstupné, to sa dá uhradiť tu v návštevníckom centre. Ak je zatvorené, tak vonku je aj automat, malo by ísť teda zaplatiť aj tam. My ale máme Park Pass a ten tu platí, vstupné teda už neplatíme. Čo nás prekvapí je informácia, že aj v kempoch je tu signál, čo sme vôbec nečakali. Síce len operátora Optus, ale to nám presne vyhovuje.

Na začiatku sú vždy mapy, aké túry môžete v okolí podniknúť

Lety helikoptérov v Purnululu

Sú tri hodiny poobede a do večera ešte máme teda trocha času. Na nejakú túru to už dnes nevidíme, ale let vrtuľníkom by sme ešte stihli. Ten sme chceli absolvovať niekde počas tejto cesty po Kimberley, no práve tu nad Bungle Bungles nám to príde najideálnejšie. Od návštevníckeho centra sa presunieme rovno na Purnululu Airport alebo teda Bellburn Airstrip. Je to malé letisko a od návštevníckeho centra je vzdialené asi 15 kilometrov. Tu má malý stánok spoločnosť Heli Spirit, ktorá ponúka lety vrtuľníkmi po okolí. Majú na výber z niekoľkých variant. Niektoré sú dlhšie iné kratšie, záleží, čo všetko chcete vidieť. My si vyberáme jednu z tých kratších variant. 18 minútový let nad Bungle Bungles, keďže to je to, čo chceme hlavne vidieť.

Malý vrtuľník, ktorým letíme

Hneď si dohadujeme výlet, platíme v pohode kartou, odvážia nás a s pilotkou ideme rovno k vrtuľníku. Horšie to je, keď prichádzame k vrtuľníku. Je úplne malý – pre štyroch max piatich ľudí vrátane pilota, ale hlavne nemá ani jedny dvere. To je super na to, že môžete fotiť a točiť videá bez skla, no horšie, keď sa bojíte výšok ako moja priateľka. Už je to ale celé zaplatené, tak niet cesty späť.

Nemá žiadne dvere, tak je to celkom zábava

Pred nástupom dostávame krátku bezpečnostnú inštruktáž, čo treba robiť v akých situáciách. Hlavne podstatná a celkom aj zaujímavá informácia je, že môžeme fotiť pozerať sa, ale nemôžeme cez otvorený priestor nič vystrčiť. Vo vrtuľníku nefúka, no mimo neho je vietor až do 150 kilometrov za hodinu a keby nám niečo vypadlo, tak to pravdepodobne narazí do zadnej vrtule, a to by už nebolo dobré.

Výhľady na okolie parku

Bungle Bungles

Nastupujeme, keď začneme štartovať, máme pocit, že takýto malý stroj ani nemôže vzlietnuť. No keď sa poriadne roztočí vrtuľa, my sa pomaly dvíhame do výšky. Už po chvíľke prelietavame nad prvými kopčekmi Bungle Bungles a z výšky sú na ne úplne iné pohľady. Máme založené slúchadlá, tak sa počas letu môžeme aj rozprávať, na to ale nejako nie je čas. Od pilotky dostávame výklad, kde sa nachádzame, čo práve vidíme a tak. My si hlavne užívame nádherné výhľady. Práve pre tieto výhľady bolo Bungle Bungles presne tým miestom, kde sa tento let vrtuľníkom skutočne oplatil.

Bungle Bungles

Ubytovanie a kempovanie v Purnululu

V Purnululu je niekoľko možností na ubytovanie. Nachádzajú sa tu aj luxusné lodges, ak teda niekto nechce kempovať, ubytovať sa dá aj tam. Treba ale rátať aj s dosť vysokou cenou. Okrem týchto sú tu dva kempy – Walardi Campground a Kurrajong Campground. Oba tieto kempy je možné rezervovať si online, čo sa aj veľmi odporúča urobiť. Cena za kemp je 15 aud za osobu. V kempoch nie je pitná voda a ani tam nikde na okolí nie je možné doplniť zásoby a v podstate nič kúpiť. Všetko si treba priniesť so sebou, ideálne aj do rezervy, ak by sa stalo, že uzavrú cestu a budete sa tu musieť zdržať. Kurrajong Campground sa nachádza v severnej časti parku a je od neho bližšie k Echidna Chasm, Homestead Valley alebo Mini Palms Gorge. Walardi Campground je zasa bližšie k Bungle Bungles a býva teda skôr obsadený. Ak ale plánujete navštíviť obe strany parku, je v podstate jedno v ktorom kempe sa ubytujete. Kempovanie mimo kempov je ako na väčšine miest, aj tu zakázané.

V severnej časti parku rastú všade takéto chumáče tráv, vyzerajú perfektne

My máme rezerváciu do Walardi Campground. Z airstripu ideme teda rovno do kempu. V tomto období, keď tu sme, je v kempe ešte veľa voľných miest. Rezervácie nie sú na konkrétne miesto, môžeme si vybrať, ktoré nám vyhovuje a ktoré je ešte voľné. My máme napríklad tri kempovacie miesta pre seba a nikto k nám za dve noci nepríde, no v okolí nás všade niekto kempuje. Pri kempovacích miestach sú aj záchody a voda. Nie je síce pitná, no dá sa tam aspoň umyť riad. Výhodou je, že je tu aj signál, ktorý sem tam vypadáva, ale aspoň si vieme niečo naplánovať na nasledujúce dni.

Obrovské papagáje sú tu takmer všade

V okolí kempu sú aj vyhliadky na pozorovanie západu slnka

Večer teda už len postavíme stan, varíme večeru a pozorujeme papagáje, ktorých je tu neskutočné množstvo. Výhodné je postaviť si stan nie úplne pod stromami, lebo ho budete musieť potom čistiť.

Národný park Purnululu

Za informačným centrom sa cesta rozdvojuje. Odbočkou vpravo sa dostanete do južnej časti Purnululu parku a odbočkou vľavo zasa do severnej.

V južnej časti sa nachádza napríklad Walardi Campground, Bellburn Airstrip, Lodges, ale aj časť parku, kde sú Bungle Bungles a tu môžete podniknúť túry medzi nimi.

V severnej sa nachádza Kurrajong Campground a môžete tu podniknúť túry k Echidna Chasm, Homestead Valley alebo Mini Palms Gorge.

Nám sa páči hlavne južná časť, kde sú Bungle Bungles, no aj severná je veľmi pekná

Vzdialenosti v parku tiež nie sú úplne malé. Od informačného centra k Echidne je to napríklad 20 kilometrov. Na opačnú stranu k Bungle Bungles je to potom približne 27 kilometrov. Treba teda rátať, že dosť kilometrov najazdíte aj tu. Všetky cesty sú tu prašné a vhodné iba pre 4WD vozidlá.Túry v parku sa tiež odporúča robiť hlavne skoro ráno, prípadne neskôr poobede, kedy sú teploty príjemnejšie. Počas obeda stúpajú až k 40 stupňom. Hlavne je dôležité zobrať si v tom teple dostatočné množstvo vody. Tá sa tu nedá nikde doplniť.

Bungle Bungles v severnej časti parku

Echidna Chasm v južnej časti parku

Túry v južnej časti Purnululu parku

Južná časť parku je pre nás tá zaujímavejšia. Je to aj tá, kde sme včera leteli vrtuľníkom a kde sa nachádzajú Bungle Bungles. Ráno z Walardi Campgroundu to máme na parkovisko, kde začínajú túry ešte 18 kilometrov. Na parkovisku sú asi len štyri autá, a tak parkujeme a hneď sa vydávame na túru. Dnes by sme chceli v tejto časti absolvovať všetky. Nie je ich zasa až tak veľa, tak by sme to mohli stihnúť. Pozor si treba dať na to, že tieto túry sú takmer stále na priamom slnku. Netreba si teda zabudnúť niečo na zakrytie hlavy a poriadne sa natrieť opaľovacím krémom.

Výhľad na južnú stranu parku

The Domes

Z parkoviska začíname krátkou túrou „The Domes“. Je to len 700 metrov dlhý okruh, ktorým prechádzame už priamo pomedzi Bungle Bungles, čiže skalami v tvare akýchsi obrovských včelích úľov.

Pohľady hneď z parkoviska

Zákutia medzi The Domes

Cathedral Gorge

Hneď z okruhu „The Domes“ sa napájame na Cathedral Gorge. Táto túra má približne 2 kilometre spiatočne. Ide sa tiež pomedzi Bungle Bungles, jedným z mnohých kaňonov, ktoré sú medzi nimi. Túra je zakončená v akejsi polo-jaskyni na dne kaňonu v hĺbke medzi Bungle Bungles. Je tu malé jazierko, no žiadna voda tu už v tejto dobe nepriteká. Sme tu sami, tak skúšame ozvenu, ktorá je perfektná. Občas keď niečo zakričíme máme pocit, že sa tým zvukom celé tie Bungle Bungles zvalia. Tiež sa tu dajú robiť zaujímavé fotky, keďže tu vyzeráme oproti tomu obrovskému priestoru úplne maličkí.

Úzka štrbina medzi Bungle Bungles je vstup do Cathedral Gorge

Cathedral Gorge a jazierko. Síce to tak možno nevyzerá, ale je to ozaj obrovské

Pohľad von z Cathedral Gorge

The Window

Od Cathedral Gorge sa nevraciame na parkovisko, ale pokračujeme ďalej. Prechádzame akoby vyschnutým dnom koryta obrovskej rieky. Po chvíľke zbadáme odbočku na The Window. Je to len krátka odbočka k skalnému oknu. Ideálne je, túru k tomuto oknu spojiť s Whip Snake Gorge, kde to máte vlastne cestou a ako to robíme aj my.

The Window alebo teda malé okno v skalách

Whip Snake Gorge

Z parkoviska je to túra dlhá 10 kilometrov spiatočne, my si tieto túry ale spájame a pokračujeme tu od The Window. Pokračujeme ďalej vyschnutým korytom rieky a v mieste, kde nás navigujú tabuľky odbáčame vľavo. Znova vchádzame medzi Bungle Bungles a pokračujeme úzkym kaňonom a užívame si výhľady na okolie. Na konci prichádzame znova do akejsi polo-jaskyne, ktorá je už ale menšia ako to bolo v prípade Cathedral Gorge. Ďalej už nemáme ísť kam, tak sa vraciame späť smerom na parkovisko.

Cestou k Whip Snake Gorge

Whip Snake Gorge

Tu Whip Snake Gorge končí

Piccaninny Creek Lookout

Cestou sme ale ešte vynechali jednu vyhliadku, tak z hlavnej trasy ešte odbáčame a ideme nejakých 600 metrov na vyhliadku. Je to pekné miesto, na ktorom sa tiež oplatí zastaviť. Ponúka výhľady na Bungle Bungles v širokom okolí.

Výhľady z Piccaninny Creek Lookoutu

Pohľad na opačnú stranu

Piccaninny Creek Trek

Piccaninny Creek Trek je jediná dvojdenná, túra ktorá sa tu dá podniknúť. Zároveň tiež jediná, na ktorú je potrebné sa registrovať v návštevníckom centre. Túra má 20 kilometrov spiatočne a ide sa rovnako korytom rieky ako do Whip Snake Gorge len sa neodbočí do kaňonu, ale pokračuje sa ďalej. Na konci Creeku prídete na miesto, kde môžete po registrácii prekempovať. Tu sa tiež tento kaňon rieky rozvetvuje do piatich „prstov“ a môžete si týchto päť prstov tohto kaňonu prejsť. Potom druhý deň sa vrátite späť. Toto, že tu je možné takúto túru podniknúť sa ale dozvedáme až keď tu prídeme. Nezaregistrovali sme sa a ani sme si nepripravili veci tak, aby sme to mohli ísť, keďže aj náš stan ostal v kempe. Na zajtra máme zasa už plán na druhej strane parku. Túto túru nakoniec vynecháme. No dosť nás to mrzí, keby sme si to lepšie pozreli v predstihu, naplánovali by sme si to trochu ináč.

Aktuálne vyschnuté koryto rieky, ktorým pokračuje Piccaninny Creek Trek

Po absolvovaní tejto túry sa musíte znova odregistrovať v návštevníckom centre, aby vedeli, že ste sa v poriadku vrátili. Odporúčaná je ale len pre veľmi skúsených turistov, keďže ste v oblastiach, kde nie je žiadny signál. Musíte si zobrať so sebou všetky potrebné veci a hlavne dostatok vody. Tiež je tam odporúčané zobrať si satelitný telefón, ktorý vám v informačnom centre v prípade potreby za poplatok aj požičajú.

Okrem týchto túr sa pozdĺž cesty do Walardi kempu nachádza aj pár vyhliadok, ktoré sú dostupné aj autom a na ktorých bývajú dobré podmienky napríklad na sledovanie západu slnka.

Pohľad na vyschnuté koryto rieky v južnej časti parku

Túry v severnej časti Purnululu parku

Posledný deň v Purnululu parku balíme ráno všetky veci, aby sme sa do kempu už nemuseli vracať a presúvame sa do severnej časti parku. Je to celkom ďaleko.  Vraciame sa takmer až k návštevníckemu centru a tesne pred ním odbočíme vpravo do severnej časti parku. Táto časť parku má už úplne iný ráz. Nie je to tu ako v južnej, že boli všade okolo nás Bungle Bungles. Tie sa tu už vôbec nevyskytujú, ale zato sa tu nachádzajú iné zaujímavé skalné formácie a množstvo paliem. Parkujeme na jednom z parkovísk a hneď sa vydávame na túry.

Homestead Valley

Túra, ktorú podnikáme ako prvú. Má približne 4,5 kilometra a ide sa dnom kaňonu, niekedy po koryte vyschnutého potoka. V okolí sú výhľady na vysokánske skaly, palmy a pekné chumáče tráv.

Vysoké skaly v Homestead Valley

Pomedzi vysoké steny rastú palmy

Niektoré palmy rastú rovno aj na týchto vysokých stenách

Bloodwood Lookout

Túto túru ideme hneď po návrate z Homestead Valley. Je to kratučká prechádzka len okolo malého kopčeka, ktorá ponúka výhľady na okolie a je na dohľad od parkoviska, kde parkujeme.

Mini Palms Trail

Z parkoviska ideme teraz presne opačným smerom ako keď sme išli do Homestead Valley. Táto túra má tiež približne 4,5 kilometra spiatočne. Najprv ideme chodníkom, potom trocha po koryte vyschnutého potoka a nakoniec vchádzame do úzkeho kaňonu. Kaňon je dosť úzky a v niektorých miestach sú aj popadané veľké kamene, tak máme pocit, že sa do tých úzkych dier, kadiaľ máme prejsť ani nezmestíme. Na konci sú potom ešte dorobené schodíky s vyhliadkou do jaskyne na konci kaňonu. Názov Mini Palms táto túra dostala asi podľa množstva malých paliem, ktoré rastú v jej okolí. 

Túra Mini Palms vstupuje do tohto kaňonu

Na konci je vyhliadka a ďalej sa už pokračovať nedá

Autom sa presunieme úplne na koniec cesty na posledné parkovisko. Tu nás čaká posledná a asi najznámejšia túra tejto časti parku.

Osmand Lookout

Hneď pri parkovisku sa nachádza približne 500 metrov dlhá prechádzka na vyhliadku. Začneme teda touto. Vybehneme na kopček, pofotíme a potom rovno smerujeme do Echidny.

Výhľady z Osmand Lookout na okolie

Echidna Chasm

Echidna Chasm je zaujímavá a obľúbená túra. Ide sa úplne úzkymi cestičkami pomedzi vysokými skalami, ktoré majú v niektorých miestach hádam sotva pol metra. Najlepším časom, kedy ísť túto túru je presne o jedenástej pred obedom. Na to vás upozornia aj v informačnom centre. Niežeby sa táto túra nedala ísť hocikedy, no práve o jedenástej slnko zasvieti zhora presne do tejto štrbinky medzi skalami a v niektorých jej miestach to potom vyzerá, akoby tam horelo. To je dôvod prečo aj my ideme túto túru ako poslednú a presne v tomto čase. Túra má približne len dva kilometre, korytom vyschnutého potoka vchádzame do úzkeho vysokánskeho kaňonu, ktorým pokračujeme ďalej až prídeme do rozšírenej časti, kde sa nachádza aj pár lavičiek. Pokračujeme ešte ďalej úplne úzkou chodbičkou až na jej úplný koniec. Vrátime sa späť do rozšírenej časti, kde si sadneme a čakáme do jedenástej. Potom sledujeme rôzne zafarbenia tejto úzkej priepasti a prechádzame si ju znova.

Vstup do Echidna Chasm

Uličky sú v niektorých miestach veľmi úzke

O jedenástej, keď zasvieti slnko presne to tejto štrbinky v zemi, to na niektorých miestach vyzerá, akoby tam horelo

The Escarpment

Je akási prepojovacia túra medzi všetkými túrami popísanými vyššie v severnej časti Purnululu parku. V podstate sa nemusíte presúvať autom, ako sme to spravili my, ale zaparkujete na jednom parkovisku a odtiaľ si prejdete všetky túry: Homestead Valley, Bloodwood Lookout, Mini Palms Trail, Osmand Lookout a Echidna Chasm, čím vznikne 17 kilometrov dlhá túra.

Aj na prepojovacom chodníku sú pekné výhľady, hlavne na tieto chumáče tráv okolo

Opúšťame Purnululu

Toto boli naše posledné zastávky v Purnululu parku. Cestou späť ešte zastaneme pri Stonehenge, kde sa dá tiež absolvovať malá prechádzka. Rozložíme si tu obed, no zisťujeme, že v tých teplotách nám splesnivel všetok chlieb, čo sme ešte mali. Improvizujeme a zo zásob, čo máme niečo vyberieme. Teste pred informačným centrom sa nachádza ešte Kangkalanayi Lookout – vyhliadka, ale tú už nenavštevujeme. Rovno vyrážame späť von z parku.

Ideme rovnako ako sme do parku prišli, no cesta von sa nám už nezdá taká zlá ako keď sme išli sem. Možno sme si už na tie nekvalitné cesty proste zvykli. Po približne dvoch hodinách prichádzame k Great Northern Highway. Presunieme sa len pár metrov k Spring Creek Rest stop, kde je možné zadarmo prekempovať a ostávame tu do rána. Toto odpočívadlo je takmer úplne plné. Ledva nájdeme nejaké voľné miesto, kde môžeme zaparkovať. Aj to nasvedčuje tomu, že v širokom okolí tu v podstate nič nie je, tak sa tu zastavujú ľudia, ktorí idú dlhšiu cestu, aby tu prespali. My si uvaríme večeru, pokecáme s pár domácimi a potom zaliehame do auta.

Národný park Purnululu s Bungle Bungles bol asi tým najlepším, čo sme v Austrálii zažili. Let vrtuľníkom, kempovanie v parku s množstvom papagájov, ale aj prechádzka pomedzi Bungle Bungles, to všetko sú pre nás nezabudnuteľné zážitky.