Víkendová jazda naprieč Macedónskom

Macedónsko je malá, nie veľmi výrazná krajina na juhu východnej Európy. V dnešných dňoch je spomínaná hlavne kvôli imigrantom, ktorí cez túto krajinu prechádzajú ďalej do západnej Európy. O to väčšie prekvapenie bolo, keď letecká spoločnosť WizzAir oznámila návrat na Bratislavské letisko a zároveň otvorenie novej linky práve do hlavného mesta Macedónska – Skopje. Pravdu povediac, keď som to prvý krát počul, nedával som tejto linke veľké šance. No na druhej strane som si povedal, že ju musím využiť a do Macedónska sa pozrieť. Našťastie som sa mýlil a linka je v prvých mesiacoch od jej spustenia veľmi dobre využívaná a časy letov sú ideálne na predĺžený víkend v Macedónsku, keďže sa lieta v pondelok a piatok večer. A tak jedného dňa keď som natrafil na letenky na takýto predĺžený víkend za 20 eur, neodolal som. Hneď som dal vedieť aj pár kamarátom, či sa nechcú pridať a nakoniec sme boli štyria.

Hlavné mesto Skopje je celkom maličké a nie je problém ho prejsť za jeden deň. Ani celé Macedónsko nie je veľká krajina a sedieť celé tri dni v hlavnom meste mi neprišiel ako ideálny nápad, a tak som začal hľadať zaujímavosti, ktoré by sa oplatilo vidieť v okolí. Ako prvý som narazil na kaňon Matka, ktorý sa nachádza hneď pri hlavnom meste. Zaujala ma hlavne možnosť požičať si kajaky a kajakovať v tomto kaňone. Asi najturistickejšou časťou Macedónska je jazero Ohrid, ktoré sa nachádza asi dvesto kilometrov od Skopje a nazýva sa  aj Macedónske more. To som si tiež hneď pridal do zoznamu. Na tomto jazere sa nachádza aj zaujímavé múzeum na vode - Bay of Bones a keď už budeme pri jazere, tak sa tam tiež musíme zastaviť. Okrem toho má Macedónsko aj pekné hory. Ja som pri plánovaní natrafil na národný park Galičica, ktorý sa nachádza blízko pri jazere Ohrid a pri hraniciach s Albánskom. V tomto parku ma zaujal výstup na jeho najvyššiu horu Magaro (2255 m).

Doprava a ubytovanie

Približný plán už bol hotový, ostávalo vyriešiť ešte dopravu a ubytovanie. Keďže sme boli štyria najideálnejšie nám prišlo požičať si auto. Ušetríme veľa času a miestnou dopravou by to nebolo možné všetko stihnúť za víkend. Oslovili sme najprv jednu miestnu auto požičovňu, kde ponúkali požičanie bez spoluúčasti a potreby kreditnej karty, no odpísali nám, že na náš termín už nemajú voľné auto, ktoré sme chceli ale len drahšie. Vybrali sme teda inú, požičovňu Interways, taktiež miestnu požičovňu, kde ponúkali možnosť nechať zálohu v hotovosti a tým pádom nebola potrebná kreditná karta. Priplatili sme si za zníženie spoluúčasti na nulu a rezervovali auto. Ubytovanie na prvú noc sme vybrali kúsok za Skopje, aby sme mali prvý deň čo najbližšie ku kaňonu Matka. Na druhú noc sme vybrali ubytovanie v Ohride a poslednú noc znovu v hlavnom meste neďaleko od centra mesta. Okrem všetkého je Macedónsko aj lacná krajina, a tak veľmi pekné ubytovanie pre štyri osoby na tri noci vychádzalo necelých 90 eur.

1.deň - z Bratislavy do Skopje

Z Bratislavy odlietame až po deviatej večer, a tak celý deň prebieha tradične ako každý iný, ideme do práce a až večer smerujeme na letisko. Tu sa stretávame celá banda a rovno smerujeme za letiskové kontroly, kde ešte máme chvíľu času, tak sadáme na pivko. Potom už len pasová kontrola a nastupujeme do lietadla. Odlietame s pár minútovým meškaním, ale cestou to dobehneme, a tak pristávame približne načas. Letisko v Skopje je malé približne ako v Bratislave. Prechádzame cez rýchlu pasovú kontrolu a hneď sa vyberieme k bankomatom, kde vyberáme miestnu menu. Potom už smer autopožičovňa. Rezerváciu sme mali na Wolkswagen Polo, no také auto momentálne nemajú voľné, a tak dostávame za tú istú cenu trochu väčšie auto - Renault Megane. Platíme za požičanie plus nechávame 500 eur zálohu za auto. Auto je v dobrom stave, no keďže je už dosť tma ani ho nekontrolujeme. Je na ňom zopár škrabancov, ktoré sú vyznačené aj na zmluve, a tak sa spoliehame, že je to v poriadku a nebude problém pri vracaní auta. Z letiska smerujeme rovno do nášho prvého hotelíka, ktorý je ale až na úplne opačnej strane mesta a ešte sa nám samozrejme v meste podarí aj zle odbočiť. Nakoniec ho ale úspešne nachádzame a  až po polnoci padáme do postelí.

2.deň – Krížom cez Macedónsko

Ráno nám domáci ukazuje neďalekú pekáreň a potraviny, a tak si dávame na raňajky náš prvý Burek, tradičné balkánske pečivo z lístkového cesta, plnené syrom, mäsom alebo špenátom a už smerujeme ku Kaňonu Matka. Počasie je ideálne, úplne bez mráčika a ku kaňonu prichádzame ešte celkom skoro, čo je výhoda, keďže tu ešte nie je až tak veľa ľudí a nie je problém ani s parkovaním. Hneď na začiatku kaňonu je malý obchodík so suvenírmi, kde požičiavajú kajaky. Predavač v tomto obchodíku dokonca rozpráva aj po slovensky, takže nie je problém dohodnúť sa. My si požičiame dva kajaky a už veslujeme po kaňone. Na kajakoch trávime asi hodinu a pol a poriadne si to užívame – pekné prostredie v prírode medzi skalami aj plavbu na kajakoch.

Kaňon Matka

Od kaňonu už naberáme smer Ohrid, čo je takmer 200 kilometrov. Cesta ale nie je taká zlá ako som očakával. Prvých niekoľko kilometrov je diaľnica a potom normálna dvojprúdová cesta. Asi v polovičke cesty si spravíme malú odbočku k jazeru Mavrovo. Tu najprv sadáme na skvelý obed, kde ochutnávame Pleskavicu, tradičné balkánske jedlo, a potom ideme pozrieť katedrálu na brehu jazera a zaplavený kostolík v jazere neďaleko tejto katedrály. Kostolík pochádza z 19. storočia, ale pri výstavbe umelého jazera a elektrárne bol bohužiaľ zaplavený. V minulom storočí veľké suchá spôsobili, že kostolík je ale z časti znovu nad hladinou. Veľmi zaujímavé miesto.

Keď je hladina nižšia, je možné prejsť až ku kostolu

Do Ohridu prichádzame podvečer. Auto zaparkujeme pri ubytovaní a smerujeme do mesta. Najprv sa prejdeme po promenáde popri jazere. Ohrid sa nám veľmi páči. Napriek tomu, že Ohrid leží pri jazere a nie pri mori, má skvelú atmosféru prímorského letoviska a nábrežie plné reštaurácii, kaviarní, a predajcov suvenírov. Keď si prejdeme okolie jazera zamierime do uličiek starého mesta. Ohrid je okrem jazera známe najmä množstvom kostolíkov, katedrál, preto sa mu hovorí aj „Jeruzalem Balkánu“.  Je ich tu naozaj mnoho. My najskôr zamierime  k amfiteátru, a potom už k niektorým z katedrál. Nám sa najviac páčila katedrála Plaošnik. Keďže je už podvečer všetky stavby sú pekne vysvietené. Dostávame sa až k hore až k múrom pevnosti a keď už sa úplne zotmie schádzame znovu dole k jazeru a sadáme do jednej z mnohých reštaurácii. Na večeru si dáme perfektnú rybu a ochutnávame macedónske vínko, po polnoci sa nám už peši na hotel nechce, radšej berieme taxík a odvážame sa.

Večerný Ohrid

3.deň – Národný park Galičica

Ráno prechádzame cez ulicu do pekárničky kde znova kupujeme na raňajky Burek. Odubytovávame sa, berieme auto a smerujeme k múzeu na vode - Bay of Bones. Je to vlastne niekoľko domčekov na vode, ktoré ukazujú ako tu ľudia žili v dobe bronzovej. Obydlia, kde sa dá aj nazrieť dovnútra sú replikou pôvodnej osady, ktorá tu stála, no momentálne leží zaplavená pod hladinou jazera. Nám sa tu páči, robíme množstvo fotiek. Počasie máme dnes tiež ideálne a aj sa natierame krémom na opaľovanie, keďže večer sme zistili že nás včera pekne spálilo.

Múzeum Bay of Bones

Múzeum Bay of Bones

Národný park Galičica je už neďaleko. Cestou sa zastavíme ešte na nákup a pri bráne do parku platíme vstup. Autom vychádzame s pár zastávkami až hore do sedla. Auto nechávame pri hlavnej ceste, síce sa dá ešte trocha prejsť po poľnej, ale tá nie je v najlepšom stave a tak neriskujeme. Túra na Magaro (2255 m) nie je veľmi dlhá (okolo 7 km), ale prevýšenie je celkom veľké, a tak to nie je až taká najľahšia túra ako sme pôvodne predpokladali. Myslím však, že by s ňou nikto nemal mať problém. Prirovnal by som ju k túram v Nízkych Tatrách na Chopok alebo Ďumbier. My vyrážame pred dvanástou. Na začiatku ideme chvíľu cez les, potom vychádzame nad les a začína aj stúpanie, ale aj pekné výhľady na okolité kopce a dve jazerá. Tesne nad lesom stretávame pár turistov, ktorí sa už z túry vracajú, potom sme už na kopci úplne sami. Akurátnym tempom s niekoľkými zastávkami nakoniec vychádzame po červenej značke až na vrchol. Dole zasa schádzame druhou stranou cez žľab, v ktorom sú na niektorých úsekoch ešte dosť vysoké vrstvy snehu, a tak šantíme aj v snehu. K autu schádzame presne po štyroch hodinách pekne unavení a znovu aj o niečo viac opálení.

Výhľad z vrchu Magaro

Teraz nás čaká dlhá cesta späť až do Skopje. Zastávku si dáme približne v polovici na večeru. Vyberieme jeden hotel po ceste, kde zastavujeme, ale robíme zle. Jedlo je hrozné, všetko čo sme v Macedónsku jedli bolo chutné a aj lacné, ale táto večera je katastrofa.

Šoférovanie v Macedónsku je tiež celkom zážitok, občas sa nám stalo že nás niekto obehol sprava po chodníku, keď sme stáli na červenej, občas sa niekto len tak otáčal na ceste alebo vybehol cyklista v protismere. Celkom dosť bolo aj policajných hliadok. Na ceste do Ohridu stretávame dve policajné kontroly, na ceste späť do Skopje až štyri. Našťastie nás nezastavujú, a tak približne o deviatej večer prichádzame na náš penzión v Skopje. Auto už nechávame pri penzióne, no my ideme ešte pozrieť nočné Skopje.

Krátkou prechádzkou sa dostávame až na Macedónske námestie (Macedonia Square), teda hlavné námestie v Skopje. Na námestí a v jeho okolí sa nachádza množstvo sôch, fontán, mostov a ešte veľké množstvo sa ich aj stavia naokolo. Centrum je také gýčové, no v noci to má svoje čaro. Je to všetko pekne nasvietené rôznymi farbami a aj v noci je tu množstvo ľudí a hrajúcich sa detí. Po celom dni sme už dosť unavení, a tak si dáme len kratšiu prechádzku, sadneme ešte na pohár vínka a po polnoci sa vraciame späť na hotel.

V Skopje sa neustále stavajú obrovské  honosné budovy ako táto

4.deň -Skopje

Vstávať sa nám veľmi nechce, no chceme ešte vidieť aspoň niečo z hlavného mesta Macedónska, a tak sa premôžeme. Na raňajky zájdeme do neďalekých potravín kúpiť si raňajky, samozrejme Burek. Auto nechávame ešte vo dvore hotela a peši si ideme prejsť centrum mesta, tentokrát počas dňa. Prechádzame okolo katedrály Saint Clement of Ohrid, pokračujeme okolo nových budov vlády Macedónska (Government of theRepublic of Macedonia) a popri rieke Vardar sa znova dostávame až na Macedónske námestie. Prejdeme cez most na druhú stranu rieky a vchádzame do starého mesta. Zachádzame až do parku k hradu a odtiaľ sa zasa pomaly vraciame popri budove Archeologického múzea (Archaeological Museum Of Macedonia) a popri Macedónskej opere (Macedonian opera and ballet). Prechádzame cez most Art Bridge, ktorý je plný sôch a stĺpov s osvetlením, na druhú stranu rieky. Zdá sa nám, že už by sa tam nezmestilo ani o sochu naviac, toľko ich tam je na moste. Väčšina budov a sôch je obhádzaná rôznymi farbami, nezisťujeme síce prečo, ale zrejme to bude od nedávnych protestov, ktoré sa v Skopje konali.

Socha Alexandra Veľkého v centre Skopje

Bridge of Art – v Skopje majú veľkú záľubu v sochách

V meste sa snažíme zistiť či funguje lanovka na vrch Vodno. Pýtame sa vo viacerých obchodíkoch, ale nikde nám to nevedia potvrdiť a turistické informácie sme nenašli. Popri Víťaznom oblúku sa uličkami vraciame znova na hotel. Berieme auto a odvážame sa na spodnú stanicu lanovky. No tu sa naše obavy potvrdia. Lanovka v pondelky nepremáva, a tak je to aj dnes. Škoda, chceli sme si ešte pozrieť výhľad na mesto a kríž, ktorý je nad mestom postavený. Bol to náš posledný, cieľ čo sme chceli vidieť v Skopje, a tak už len sadáme do blízkej reštaurácie na obed. Nikto tu nerozpráva anglicky, a tak si mixom slovenčiny, angličtiny a macedónčiny objednávame znova skvelý a lacný obed. Posedíme a po tretej sa vydávame smerom na letisko so zastávkou na benzínovej pumpe, kde tankujeme a ochotný personál nám ešte trocha umýva auto.

Skopje ako na dlani zo spodnej stanici lanovky na vrch Vodno

Cestou na letisko znova stretávame policajtov, tentokrát merajú rýchlosť. Našťastie nás nezastavujú, ale tých cestných hliadok sme počas našej návštevy Macedónska stretli celkom dosť. V požičovni vraciame auto, trocha ho obhliadnu, pozrú či je plná nádrž ako bola keď sme ho preberali. Auto je v poriadku, a tak nám vracajú zálohu a my už smerujeme na bezpečnostné kontroly a k našej odletovej bráne.

Macedónsko je tak trochu neprávom opomínaná balkánska krajina. Našinci sa vyberú skôr do Chorvátska alebo do Čiernej Hory, k moru. Predtým by ani mňa nenapadlo, že Macedónsko bude taká zaujímavá krajina, plná výnimočne milých ľudí, nádhernej prírody a pamiatok.  Navyše aj ceny sú tu pre turistov veľmi priaznivé. Spolu so skvelým leteckým spojením priamo z Bratislavy je ideálne na návštevu, nielen na predĺžený víkend. Kto má rád prírodu a turistiku, ten tu môže poľahky stráviť aj týždeň preskúmavaním všetkých národných parkov a turistických trás. U mňa zatiaľ Macedónsko vedie ako jedna z top balkánskych krajín.

Tipy na záver:

• Do Skopje sa dostanete leteckou spoločnosťou Wizzair, ktorá lieta priamo z Bratislavy
• Existujú 3 možnosti ako sa dostať z letiska do centra Skopje: taxíkom, autobusom alebo požičaným autom. Odchody autobusov si môžete skontrolovať na stránke http://www.vardarexpress.com
• Na prehliadku Skopje bohate stačí jeden deň, takže ak idete na predĺžený víkend ideálne je požičať si auto a prejsť si iné časti Macedónska
• Nevynechajte si ale ujsť večerné Skopje, ktoré je celé vysvietené a je ešte krajšie ako cez deň
• Nezabudnite, že lanovka na Vodno v pondelky nepremáva
• Ochutnajte burek, balkánsku špecialitu a miestne víno Vranac, ktoré je svetoznáme